Ako stopovať a surfovať v Európe II.

Autor: Radovan Burdej | 5.1.2011 o 19:18 | (upravené 5.1.2011 o 19:46) Karma článku: 9,50 | Prečítané:  2606x

Druhá časť seriálu o tom ako precestovať pomocou stopovania  a couchsurfingu časť Európy. O tom ako sme s partiou kamarátov zrealizovali pôvodný plán výletu Bratislava - Amsterdam stopom tam a späť, ktorý sa postupne rozšíril o pláž pri La Manche a Paríž a nakoniec mal dokopy dĺžku viac ako 3600 kilometrov. V tejto časti od Amsterdamu po La Manche.

z Amsterdamu na francúzsku plážz Amsterdamu na francúzsku plážgoogle

Amsterdam

Poliak, ktorý nás bral spred Hannoveru, nás necháva na pumpe za Eindhovenom. Je okolo polnoci a husto prší, tak narýchlo rozkladáme stan. Ďalší deň vstávame skoro. Chceme byť v Amsterdame čím skôr. Podľa chýrov z hitchwiki by malo byť Holandsko a Belgicko excelentnými krajinami na stop. Rýchlo sa s tým stotožňujeme. Chytáme dvoch hudobníkov a oboznamujeme sa aj s faktom, že najbližšie dni bude otázka „Du ju spík ingliš?" zbytočná. Hádžu nás do pol cesty do Amsterdamu na pumpu. Po rannej hygiene pokračujeme. V ďalšom aute už prakticky oslavujeme po oznámení, že ideme až priamo do centra našej cieľovej destinácie. Po červenej tu majú na semafore rovno zelenú, tak hovorím típkovi, že na Slovensku sme o oranžovú bohatší. Nikto tu však na nás zozadu netrúbi, keď sa kvôli zarozprávaniu pohýname až po niekoľkých sekundách zelenej.

Konečne vystupujeme. Víťazoslávny pocit. Moji kamoši vyrazili z Trnavy 11. 8.  (ja o 5 dní skôr) a 16. 8. po zdolaní asi 1500 km stojíme v centre Amsterdamu. Niežeby som si na začiatku myslel, že to nedáme, ale keď je to realita, je to príjemné. Bolo to v podstate veľmi jednoduché, lebo väčšinu stopov sme mali ultrarýchlych a zvyšné také akurát do hodiny. Kúpime rýchlo raňajky, rôzne pivá a na prvom vhodnom mieste sa do toho s chuťou púšťame (1). Podľa odporúčania nášho druhého stopa si dávame, vraj holandskú klasiku, Duvel. Všetky fľaškové pivá sú tretinkové. Po našich 4% slovenských pivných vodách, sa nám toto 11% zdá zas trochu silné. Každý z našej trojky obľubuje pivo, a tak sú pre nás krajiny ako Česko, Nemecku, Benelux veľmi pozitívne.

foto1: pohodka v ams

V príjemnej nálade, poznávame prvé uličky mesta. Je tu čulý ruch. Počet bicyklov neuveriteľný. Všade samé cyklotrasy, tak musí byť nezvyknutý človek stále v strehu. Tak ako som to obdivoval Taliansku alebo Španielsku, aj tu sa mi to bicyklovanie strašne páči. Všetci ľudia vyzerajú takí v pohode. Je to skvelé, škoda, že na Slovensku sa pre to nič nerobí.

Je stred leta, všade húfy turistov. Ktovie koľko z nich je tu kvôli coffeeshopom, ktoré vidno na každom rohu. Okolo prechádzajú dvaja veľkí černosi len v bielych slipoch, šľapkách a hrubých zlatých retiazkach okolo krku. Asi boli na niečom kvalitnom v shope. Mali by sme aj foto, ale Igor nie je pohotový fotograf. Alebo možno len príliš zaskočený.

Stretávame sa s našou zvyšnou dvojicou. Naposledy sme ich videli ešte pred nemeckými hranicami a odvtedy sme mali o nich len slabé info. Náš hlavný cieľ je teraz nájsť nášho ďalšieho hosta. Na naše nemilé prekvapenie sa v Amsterdame musí kupovať lístok na mhd u vodiča. Obľúbená jazda za free sa nekoná. Cena 2 hodinového lístka je skoro 3e. Nekresťanské peniaze. Stretávame sa s naším hostom. Je to zas Poliak. „Za všetkým hľadaj ženu", by som zmenil na „Všade nájdeš Poliaka". Hostuje nás dve noci, má čudnú frajerku. Zlý host. Dostáva potom odo mňa negatívnu referenciu na couchsurfingu, lebo od nás chce po 10e, čo je proti všetkým princípom komunity. Zdá sa nám to však ako najprijateľnejšie východisko. To je jediný raz, čo sme mali za celý výlet výdavky na ubytovanie.

Nemáme dobré počasie. Väčšinou poprchuje. Pozeráme ceny stuffu v coffeeshope. Od kamarátov sa dozvedám, že na Slovensku stojí vraj necelý gram marihuany 10e. Tu je to teda za polovicu. Zdá sa mi veľmi zvláštne ako to tu funguje. Že je tu legálne to, za čo sú v krajine  tej istej Únie (napr. na Slovensku), vysoké sankcie. Možno sa  to zmení, keď aj na Slovensku budeme mať na každom kroku šachovnice s metrovými figúrkami a cyklocestičky.

V Amsterdame sme sa pôvodne chceli zdržať 4 noci, ale skracujeme to na 2. Už cestou tam sa zhodujeme, že musíme dať aj Brusel a Paríž. Nakoniec sú pre nás  plné 2 dni, fyzicky náročného amsterdamovania postačujúce. Odchádzame vyžití (foto 2,3,4). Vytyčujeme si nový cieľ: okúpať sa vo francúzskom mori a cestou späť pozrieť Paríž.

Jednému z našej party už cestovania stačí a rozhodne sa ísť domov. Neskôr nám píše, že na nemeckých hraniciach prehľadávali ich bus policajti a nejakým spolucestujúcim našli niečo z coffeeshopu. Zabavili im to a dostali pokutu po 500e.

foto 2: domce

 

foto 3: sach

 

fukar

 

Antverpy a Brusel

Rozdeľujeme sa na dve dvojice. Ja a Zuzka. Igor a Saška. Po chvíľke sa už vezieme. Zastavuje nám Ír a Ind. Ind je domáci. Ír je kozmopolita na dôchodku, aj keď na to nevyzerá. Ťažko mu rozumieť tú jeho írštinu. Hovorí, že s karavanom prešiel skoro celý svet, a aj kvôli tomu vždy pomáha stopárom. Pýta sa kam ideme a zisťuje, že nemáme žiadnu mapu. Doteraz sme fungovali len na fotkách google.maps v mojom mobile, čo sme si nafotili u nejakého hosta. Poslednému nešiel net, tak z Amsterdamu ideme naslepo. Na najbližšej pumpe, nám kupujú mapy Belgicka a Holandska. Nechceme to prijať, ale nedajú si povedať. Veľmi príjemný stop, škoda, že nás nechávajú v polke cesty, lebo idú iným smerom.

Čakáme chvíľku na ďalšom spote a hneď na to už cestujeme, teraz pre zmenu s Belgičankou. Ide správnym smerom, hovorí, že v minulosti tiež veľa stopovala. Ide však do Antverp, čo je trochu zachádzka. Po chvíli sa ňou nechávame prehovoriť, že by sme tam mali ísť pozrieť. Poukazuje nám z auta centrum, a vraví, že keby sa neponáhľa do práce ukáže nám ho aj osobne. Máme skvelý pocit z tunajších ľudí. V Antverpách strávime asi 3 hodiny. Pozrieme prístav a v historickom centre dáme podľa mňa najlepšie pivo na svete, svetlé Leffe. Pár mesiacov dozadu som mal odtiaľto surferku, tak jej píšem, že by sme tu aj nocovali, ale nie je v meste. Už mi tu konečne funguje O2, v Holandsku mi vôbec nešlo. Je pokročilá poobedná hodina, a tak sa nám treba pobrať stopovať na Brusel. Igor a Saška sú už tam, chceme ich dobehnúť.

Stop z Antverp je, po prvotných problémoch s nájdením spotu, extra rýchly. V priebehu hodiny  a vystriedaní 3 áut vystupujeme v európskom hlavnom meste. Akurát pri zastávke metra pod Atomiom. Dostávame sa do centra, stretávame sa našimi. Už je podvečer, keď si obzeráme mesto. Hľadáme najznámejšiu vecičku. Cikajúceho manekýna. To je ono? Diskutujeme s Igorom, či sme viac sklamaní z tejto atrakcie alebo z pražského orloja. Je to asi remíza. Saška a Zuzka nocujú u Saškinho známeho. Ja s Igorom neďaleko v parku v stane.

Na druhý deň je našou prvou zastávkou Carrefour. Kupujeme si každý bagetu, mozarellu a rajčinu. Táto kombinácia bola naša tradičná najbližší týždeň. Potom ideme poznávať centrum. Ak niekomu nestačí cikajúci chlapec, je tu aj ženská verzia. Rovnako hodnotná. Hlavné námestie však určite odporúčam, dá sa tam veľmi príjemne oddýchnuť (5). V Bruseli je to spolu s pitím piva našou hlavnou činnosťou. Saška sa napriek presviedčaniu, aby pokračovala s nami, rozhodne ostať ešte jednu noc a ďalší deň ide busom domov. Lúčime sa a ostávame len traja.

 

foto 5: pohodka v bruseli

 

Objavujeme skvelé miesto, kde je internet a káva za free. Nabíjame si mobily aj foťák. Nafotím si podrobne mapky našich ďalších ciest a spoty podľa hitchwiki.org. Posielame cez couchsurfing requesty do Lille, Rouen, Parížu a Štrasburgu, či nás niekto hostne. Je to dosť narýchlo, nedávam tomu veľkú šancu. Nabité, káva vypitá, spoty nafotené, traja za jedného, smer Francúzsko!

Po chvíľke metrovania máme fajný spot. V Belgicku je fakt radosť stopovať. A nie hlavne kvôli tomu, že je to rýchle. Keď tu stopujete, každý kto ide iným smerom, vám to rukou ukazuje. Keď nemá dosť voľných miest, gestom sa ospravedlňuje, usmieva sa a ukazuje, že drží palce. Máme z toho veľmi príjemný pocit.

Hneď máme stopa. Druhú ženu. Hádže nás len kus, ale na lepší spot. Odtiaľ nás po pár minútach berie ďalšia žena. Radi by sme smerom na Lille. Aj si to vyťuká do gps, aj to vyzerá, že dobre ideme, niečo však domotá. Vysadzuje nás dosť zle, aj keď vtedy to ešte nevieme. Zachraňuje nás nejaký típek. Počúva Depeche, povozí nás všelijakými dedinkami a vykladá na trochu lepšom mieste. Dlho sa nám nedarí, nie je čo stopovať. Típek čo nás nakoniec zachráni sa ukáže ako pravý Belgičan. Sme totiž na takom nešikovnom mieste, že musí s nami spraviť 20 km preňho zlým smerom, aby sme mali šancu na stop, lebo pri diaľnici nie sú žiadne pumpy. Po všelijakých trampotách nevedomky spôsobených tou ženou, sa nakoniec niekoľkými stopmi dostávame do Lille (6).

foto 6: smer lille

Je už podvečer, centrum sa nám zdá nejaké čudné. Len si nakúpime klasickú stravu a ideme metrom na taký kraj mesta, aby sme ráno mohli pokračovať.

 

Paris Plage

Chýry, hovoriace o Francúzsku ako veľmi nepríjemnej krajine pre stopárov, sa žiaľ zakladajú na pravde. Na vlastnej koži to zisťujeme hneď ráno, keď sme niekoľko hodín neúspešní. Po niekoľkých komplikovaných stopoch a spotoch (jeden z nich bol úplne beznádejný), utvrdení sa o náročnosti stopovania vo Francúzsku, máme konečne normálneho vodiča. Štafetu v komunikácii na najbližších niekoľko dní preberá Zuzka. Francúzi  a angličtina nie sú kamaráti.

Hovoríme nášmu vodičovi, že by sme radi na pláž niekam pod Rouen. Odporúča nám bližšiu, vraj luxusnú pláž. Le Touquet Paris plage. Nechávame si poradiť, keď nám na gps ukazuje ako sa tam dostať. Je krásne počasie, a hoci najbližšie stopy sú na veľmi krátke vzdialenosti, máme pocit, že začíname cítiť more, tak stopujeme o dušu (7).

foto 7: francuzske dedinky

 

Aj sa nám darí, ale zas nás jedna vodička odpáli z trasy, teraz pre zmenu do centra dediny k vlakovej stanici, že odtiaľ určite niečo chytíme. K moru je to už len okolo 30 km, tak to chceme dať vlakom. Vychytávame však jeden z 2/3 dní v roku, keď usilovní Francúzi štrajkujú (8).Neostáva nám nič iné len skúsiť stopnúť to jedno auto za hodinu, čo tadiaľ prechádza. Neúspešne. V páľave šlapeme na koniec dediny, spomínajúc na zlaté časy stopovania v Belgicku. Ja so Zuzkou to vzdávame, ležíme v tieni pod stromom. Igor sa nevzdáva, a tvári sa tak zničene, že stopne niečo, čo nás vykladá asi 6 km pred cieľom. Odtiaľ nás hneď príjemná teta prevezie celým tým luxusným prímorským strediskom a vykladá priamo na pláži La Manche (9).

8 strajk

 

9: konecne plaz!

 

Po ranných neúspechoch sme tomu neverili, ale je to tu. More! Neváhame, zhodíme batohy, a bežíme plávať. Po celodennom stopovaní, ktoré miestami vyzeralo tak beznádejne, je to pocit na nezaplatenie. Po adekvátnom čase vo vode, staviame na pláži stan. Nie sme si istí, či sa to môže, ale tak maximálne nás niekto vyhodí. Stanujeme pár metrov od mora (10).

 

byvanie na plazi

 

Strávime tu dve noci. Ďalšie ráno nás zobúdzajú nejakí Briti, že ak nechceme ísť skratkou do Anglicka, máme  si posunúť stan ďalej. Nezdá sa nám. Na ich slova prichádza až neskoro večer, keď sa kvôli prílivu fakt o niekoľko desiatok metrov presúvame. Nemáme najlepšie počasie. Človek prejde takú diaľku, zaplatí si drahé ubytko priamo na pláži a ono je zamračené. Kupujeme víno a robíme si pohodku na pláži.

Po dvoch dňoch ničnerobenia nám už chýba vzrušenie z cestovania. Z Amsterdamu to sem bolo asi 500km. Ďalšou métou je Paríž a Štrasburg. Z pláže do Bratislavy nám ostáva niečo pod 2000 km. Ideme na to!

 

 

 

pokračovanie v ďalšej časti s názvom: Ako stopovať v Európe III.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?