reklama

Ako stopovať v Európe III.

Tretia časť seriálu o tom ako precestovať pomocou stopovania  a couchsurfingu časť Európy. O tom ako sme s partiou kamarátov zrealizovali pôvodný plán výletu Bratislava - Amsterdam stopom tam a späť, ktorý sa postupne rozšíril o pláž pri La Manche a Paríž a nakoniec mal dokopy dĺžku viac ako 3600 kilometrov. V tejto časti od La Manche cez Paríž po nemecké hranice.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Od La Manche do Paríža.

Pred odchodom z pláže na pobreží La Manche, ešte využívame plážové sprchy. Umývanie vlasov studenou vodou nie je úplne najpríjemnejšie. Pekne upravení sa vydávame stopovať. Študujeme mapku v meste ako sa odtiaľto dostať. Prekvapujúco sa nám darí chytiť stop veľmi rýchlo. Odváža nás niekoľko km dobrým smerom na Paríž a vykladá pred zariadením na výber mýta pred začiatkom diaľnice.

Tu sa nám niekoľko hodín nedarí stopnúť nič, aj keď je pravda, že chodí málo áut, ktoré majú miesto, lebo prakticky všetci idú z dovolenky. Nakoniec nám však zastavujú rovno dve autá. Sympatický mladý francúzsky pár, už si nepamätám prečo šli každý vlastným autom. Nám sa to však náramne hodí. Hovoria, že nás vezmú asi 200km, kúsok pred Paríž. Zuzka a Igor idú s babou, ja s típkom. Študuje literatúru, chváli našu futbalovú repre, hanbí sa za vlastnú. Vysvetľuje mi aj ako je to s francúzskymi štrajkami. Spája ich s heslami revolúcie. Vravím mu, že na Slovensku sa neštrajkuje. Na diaľnici je každú chvíľu drahé mýto. Vraj je súbežne aj bezplatná cesta, ale takto je to oveľa rýchlejšie. Cestujeme až do večera. Jeho frajerka navrhuje Zuzke, že sa môžeme u nich najesť a prespať, ale zdvorilo to odmietame. Potom si to kus vyčítam, mohlo to byť fajn, ale nechceli sme obťažovať. Zavezú nás na koniec dedinky, trochu nechápajúc prečo sme odmietli ich ponuku. Nabudúce.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vystupujeme hneď vedľa kukuričného poľa, z čoho máme radosť, lebo celý deň rozmýšľame nad opekaním kukurice. S Igorom hľadáme v lese raždie skoro v úplnej tme (máme len jeden nevybitý mobil). Keď sa nám nakoniec podarí spraviť oheň, sme na to patrične hrdí. Sme hladní, lebo je nedeľa, supermarket zavretý, nie je si kde kúpiť jedlo. Opekaná kukurička nám padne veľmi vhod. Tešíme sa, že máme piknik už tak blízko Paríža.

Skoro ráno šliapeme asi 2 km peši k najbližšej vlakovej stanici. To je jediný krát čo máme výdaje na cestovné (okrem mhd). Podľa rady baby zo včera je takmer nemožné odtiaľto niečo stopnúť, tak to ani neskúšame. Vlak je celkom lacný, a dostávame sa priamo do centra Paríža (Gare du Nord).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Paríž, prvý deň

Pre mňa a Igora je to tenkrát poprvé (ako vlastne všetky mestá tohto tripu okrem Prahy). Základ je uschovať si veci na stanici, aby sme boli naľahko. Podarí sa nám pokoriť pár fyzikálnych zákonov, narvaním všetkého do jednej skrinky, aby sme čo najmenej platili. Po obligátnom supermarkete, nám ide hneď bus k Louvre. Všade okolo stanice sa motajú vojaci so samopalmi. Máme mhd lístok na celý deň.

Za chvíľu sme pri najslávnejšom múzeu. Je zadarmo, a tak sú tam niekoľko stometrové rady japončíkov s teleobjektívmi. Väčšinou majú tie foťáky nacapené na očiach, potom prvý krát vidia, kde vlastne boli, až doma na monitore. Nechce sa nám tam čakať. Pokračujeme cez malý oblúk smerom k obelisku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Doteraz sme sa tešili z fajn počasia, ale v priebehu pár minút sa privalí prietrž mračien. Nemáme dáždnik, schováme sa len pod strom. Konečne viem čo znamená byť do nitky premočený. Veľmi nepríjemné privítanie od Chapms Elysées. Nachádzame mekáč, škoda že nie o 15 minút skôr. Nechutí mi tam skoro nič, ale je to najlacnejšie riešenie, keď chceme niečo teplé.

premočení na začiatku Champs
premočení na začiatku Champs 

Vyčasilo sa, pokračujeme k Víťaznému oblúku. Pol hodinu skúmame ako sa tam dostať podchodom pod kruháčom. Funguje naopak ako na Slovensku, autá vnútri dávajú prednosť. Vstup je pre občanov EU za free. Prvý pekný výhľad. Rozhodli sme sa, že dáme všetky tri oblúky v rade. Schodisko pod Novým oblúkom sa javí ako perfektné miesto na klasický bagetovo-mozzarelový piknik. Moderné centrum sa nám páči.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
nový oblúk
nový oblúk 

Sú už tri popoludní a prekvapujúco slnečno, chceme ešte veľa stihnúť, čiže smer najdôležitejšia pamiatka. Za chvíľku sme metrom tam. Cestou kupujeme klasické kľúčenky slávnej veže, čím bližšie k nej tým lacnejšie. Prvé dve poschodia ideme peši. Z diaľky som bol z Eiffelovky trochu sklamaný, zdala sa mi primalá. Pri stúpaní to však prehodnocujem. Sme udivení veľkosťou a konštrukciou stavby, hlavne keď si pomyslíme, koľko rokov už stojí. Neviem si predstaviť aká pecka tu musela byť na tú dobu.

Máme šťastie na bezveterné počasie. Dá sa ísť až na vrchol. Prvé dve poschodia peši za 3e, tretie výťahom asi za 5e. Výborne investované peniaze, lebo z vrcholu je fakt neuveriteľný výhľad.

foto na eiffel
foto na eiffel 

Ďalšia zastávka, miesto scény z Amelie. Sacre coeur. Stíhame to akurát pred západom slnka. Ideálny výhľad. Kostolík pekný, ale obkolesený "predavačmi" vnucujúcimi každému náramky priateľstva. Sledujeme típka naskillovaného v predávaní kabeliek. Robí to, nie úplne násilnou formou, a je na seba evidentne hrdý. (Sranda je, že keď som naposledy v Bratislave svojím surferom hovoril, ako rozdiel oproti západným mestám, že nie je na každom kroku africký predavač, tak sme neprešli ani 20 metrov a hneď sme jedného so soškami stretli.)

sacre
sacre 

Po nákupe piviek v markete, máme pauzu v tichej uličke. Sedíme pod oknom, kde niekto hrá na klavíri. Po chvíli žiaľ prestáva, čo berieme ako signál nájsť Notre dame. Ten vidíme už nočne nasvietený. Chrliče checked. Dopíjame tu, čo nám ostalo a ideme si pre veci na stanicu, musíme si nájsť nejaké miesto na nocľah.

Obrázok blogu

V metre v noci hliadkujú intergalakticky vyzerajúci vojaci so psom. Neviem si predstaviť kto by sa s nimi chcel zapliesť. Na mapke v metre padne prst na zelené miesto na konci mesta. Tam bude určite dobre.

Opak je však pravdou. Zelené miesto je park, plný sexuálnych pracovníčiek alebo pracovníkov. Ťažko sa to rozoznáva. Postávajú tam aj ich dozorcovia. Vidíme na sebe, že máme poriadny strach. Je to extrémne nevhodné miesto na spanie, tak odtiaľ pálime čím skôr preč. Hmýri sa to tu zajacmi, neviem, kde sa ich toľko zobralo. Končíme vedľa diaľnice, tam sa nám to zdá najmenej nebezpečné. Dúfame, že sa ráno zobudíme živí a s vecami. Je už po polnoci, na nohách sme od skorého rána, a za sebou veľká časť Parížu. Nevnímajúc kamióny hučiace pár desiatok metrov od stanu rýchlo zaspávame.

Paríž, druhý deň a stop ku hraniciam

Vstávame veľmi skoro, aby sme boli dobre v rade na Louvre. Ešte pred tým ako tam prichádzame, žartujem, že bude dnes zatvorené. Presne však prichádza na moje slová. Zisťujeme, že je utorok, upratovací deň. Sme dosť sklamaní. Mona líza nás neuvidí.

sklamani louvre
sklamani louvre 

Snažíme sa pozrieť, aspoň čo najviac z mesta. Historické centrum je nekonečné, na každom kroku námestie s katedrálou. Zuzka sa tu vyzná, ukazuje nám naj miesta. Je super počasie, robíme veľa prestávok v záhradách.

zahrady
zahrady 

V ten deň neskôr poobede opúšťame Paríž. Je komplikované dostať sa na kraj mesta. Ideme linkou metra, v ktorej sme snáď jediní belosi. Máme sa dostať k Disneylandu a odtiaľ na prvý výber mýta, kde by podľa hitchwiki mal byť dobrý spot. Vystupujeme vedľa Disney, čo teší najmä Igora. Ide si to popozerať, kým nám pôjde bus. Aj tu sú mraky zajacov.

Je už neskoro poobede, keď od mýta začíname stopovať. Som si istý, že v Belgicku by sme mali stop v priebehu pár minút, lebo je to dobré miesto. Ideme na Reims a Metz. Keďže sme vo Francúzsku, až po dlhšom čase nám zastavuje típek s malým dieťaťom. Hádže nás len niekoľko desiatok km na benzínku. Všetku komunikáciu zabezpečuje Zuzka, po anglicky nevie skoro žiadny vodič. Ďalší stop čakáme krátko. Aj tento používa vecičku s názvom Coyote, s ktorou sa nemusí báť policajtov, a tak ide stabilne 180. Vystupujeme na beznádejne vyzerajúcej pumpe pred Reims. Stopujeme pri diaľnici, lebo je tam kvôli oprave spomalená rýchlosť. Dokonca nachádzame tabuľku s názvom Metz, tak sme radi, že nie sme prví stopári, ktorí tu kedy boli. Zuzka neverí, keď nám po chvíli niečo zastavuje.

Zuzka prekladá, že sme jeho prví stopári. Ideme predbežne do Metz. Cestou nás pozýva na benzínke na kávu. Potom vraví, že vlastne len potrebuje niečo zobrať z domu a pôjde aj on do Štrasburgu. Tak sa tešíme, že máme veľkú vzdialenosť. Je už tma okolo 11tej, keď ideme k nemu domov. Hovorí, že si dáme prestávku, urobí nám niečo jesť a budeme pokračovať. Jediný problém je, že mne osobne sa zdá veľmi divný. Hovorí, že býva na vidieku. Vôbec nie som nadšený priebehom udalostí. Moji kamoši to berú v pohode, ale prenášam aj na nich svoje pochybnosti. Nemáme veľmi na výber, tak ideme s ním. Mám z toho až taký zlý pocit, že keď vystupujeme v noci uňho, smskujem svojmu bratovi EČV jeho auta. Má veľký, úplne prázdny dom. Vidím, že svoje zlé pocity som preniesol aj na Igora, tiež mu nie je všetko jedno. Jediná v pohode to berie Zuzka, ktorá sa uňho ide aj osprchovať. My s ním zatiaľ v kuchyni varíme cestoviny s omáčkou. Má obrovského bernardína a všelijaké zvieratá, ktoré nám predvádza. Potom nám uvarí kávu a naloží zmrzlinu. Začínam veriť, že sa nám nič nestane. Navrhuje nám, či uňho nechceme prespať a vyrazíme až zajtra ráno, ale to odmietame. Okolo polnoci teda odchádzame. Slušne sa mi uľavilo. V jeho aute potom pospávame, budí nás v Štrasburgu. Vykladá na pumpe, kde rozkladáme stan. Vraj správnym smerom na Nemecko. Nakoniec sa nám nič nestalo, a len sme sa fajne najedli, ale típek vyzeral veľmi čudne, a ja som mal chvíľami dosť zlý pocit.

Obrázok blogu

Ráno vstávame o 6 aby sme spravili čo najviac km. Do Štrasburgu ani nejdeme. Nevieme pozrieť, či nám niekto odpovedal na requesty cez couchsurfing. Začíname byť trochu unavení, hlavne kvôli spaniu v stane. Máme pred sebou Nemecko a Rakúsko a približne 1000 km do Bratislavy. Chceli by sme to dať za jeden deň. Nakoniec budeme potrebovať plné dva. Dva najneúspešnejšie dni, čo sa stopovania týka za celý výlet.

V poslednej časti Ako stopovať v Európe IV. cesta z Francúzska do Bratislavy, plus niektoré zaujímavé štatistiky celého výletu.

Radovan Burdej

Radovan Burdej

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám rád cestovanie, veci za free, all in, highlights rôzneho druhu.Ak Vás zaujme článok, som zvedavý na vaše postrehy v diskusii. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu